Prejav predsedu spoločnosti: Spomíname na Slováka, ktorý uvažoval nadnárodne, jasne pomenoval agresora doby a z pozície telesne slabého vedca, neváhal narukovať do armády. V dobe vypuknutia Prvej svetovej vojny išlo o občana Francúzska a renomovaného európskeho astronóma. Vyhlásenie vojny ho zastihlo na ceste z diplomatickej misie v Ekvádore a Tahiti, ktorá mala pomôcť Francúzsku vybudovať komunikačnú sieť v oblasti Pacifiku. Ešte pred vypuknutím vojny ocenilo Francúzsko Štefánika krížom čestnej légie. Dekrét k tomu podpísal prezident Poincaré 20.7. 1914. Štefánik mal všetky predpoklady k získaniu modrej knižky. Vrodená srdcová vada či nedobre prevedená operácia žalúdka a s tým chronické problémy ho prenasledovali celý život. Rakúsko-Uhorská armáda ho v mladosti pre zdravotný stav dokonca odmietla odviesť do vojenskej služby. Krátko pred nástupom do francúzskej armády bol Štefánik dokonca hospitalizovaný. Operáciu odmietol, aby mohol nastúpiť do armády. Cez ministerstvo námorníctva sa usiloval dostať do napadnutého Srbska, aby mohol so Slovanmi bojovať proti agresorovi – Rakúsko-Uhorsku a Prusku. Štefánik ako priekopník vojenskej meteorológie, mal všetky predpo klady na to, aby sa držal ďaleko od červenej línie frontu. Vykonával presný opak a presvedčil svojich veliteľov, že bude väčším prínosom pre spojencov Dohody na východe, keď zmobilizuje Slovanov v boji proti agresorovi. Po absolvovaní odvážnych letov na Balkáne bol ranení a za dramatických okolností eskortovaný cez Albánsko do Talianska. Štefánik sa intenzívnou diplomatickou prácou zaslúžil o medzinárodné uznanie nezávislej organizovanej armády Česko-Slovenska, ktorá vznikla prv než štát samotný! Nemali by sme ho za nazývať prozápadným vojnovým štváčom? Aby Štefánik dosiahol mier, adresoval v roku 1917 Americkým Čechom a Slovákom nasledovné slová: ....Spojenci odrazili všetkých čakaných-nečakaných anjelov mieru, pripomenúc im energicky, že nemožno bez straty cti vyjednávať s organizátormi najpodlejších zločinov.... ....Je pravdepodobné, že nepriateľ zneužívajúc zručných hesiel za pomocou rôznych agentov, bude chcieť previesť proti mobilizáciu ľudí neuvedomelých, zbabelých a ničomných, aby nám znemožnil postaviť sa v dôstojnom počte po boku spojencov.... V deň 105. výročia vzniku Československa získal M.R.Š. svoje prvé vyznamenanie od prezidenta samostatnej Českej republiky. 105 rokov spomíname na smrť hrdinu Čechov a Slovákov, ktorý nám zaručil slobodu vďaka vybudovaniu zahraničných légií. Tieto légie oslobodili Bratislavu a Košice v rokoch 1919 a 1920. Československým legionárom po konci 1.sv. vojny bránila návrat domov Červená armáda, proti ktorej museli bojovať 2 roky na Sibíri. Vďaka 40 rokom diktatúry proletariátu sme na to zabudli a niektorí doteraz oslavujeme oslobodenie nášho hlavného mesta na Slavíne s novodobými boľševikmi, ktorí viditeľne pripomínajú ľudí, ktorých Štefánik označil slovami „anjeli mieru či agenti“. Každý kto obdivuje Červenú armádu, šliape po Štefánikovi, šliape po Československých legionároch a šliape po Slovenskej suverenite. 1.mája sme oslávili 20 rokov vstupu do EÚ. Treba pripomenúť, že Európsky parlament uviedla do chodu svojím príhovorom 17.7.1979 Luise Weiss-ová, zamilovaná obdivovateľka MRŠ a jeho blízka mediálna spolupracovníčka, ktorá tiež zohrala významnú úlohu vo vzniku a teda skutočnom oslobodení Česko-Slovenska. Štefánikov odkaz dnes nasledujú aj všetci tí, ktorí prispievajú na muníciu pre obranu Ukrajiny, ktorá už 2 roky čelí útoku svetovej mocnosti, podobne ako kedysi Srbsko. Štefánik mal v samom počiatku vojny v roku 1914 odvahu veriť v obranu takmer strateného Srbska, v zánik dlhovekej a rešpektovanej monarchie Habsburgovcov a vo vznik samostatného Česko-Slovenska. My musíme mať rovnakú odvahu a vieru vo víťazstvo spravodlivosti a musíme všetci pre to niečo urobiť! Na záver ešte 2 citáty Štefánika z výzvy krajanom „Kto za pravdu horí!“ „Žiaden národ nepožíval dosiaľ trvalej slobody, ak si ju nevydobyl sám a neposvätil velikými obeťami na majetku i životoch.“ „Ktože by pochyboval o úprimnosti a sile najmohutnejšej koalície, ktorú kedy znali dejiny? Ktože by pochyboval o víťazstve pravdy, ktorú dnes pod nátlakom svedomia a logiky vyznáva celý civilizovaný svet?“